Úžasným zážitkom bolo voziť sa v aute povedľa rímskeho fóra ku koloseu či hľadať parkovanie pred najväčším námestím na svete – vatikánskym svätopeterským.

Príchod do Ríma – Konštantínov oblúk vedľa Kolosea

Rímske metro nie je zďaleka spletitá sieť, má dve linky, ktoré je však pre potreby 2,5 milióna obyvateľov dostačujúce, aspoň zatiaľ.

Práve stanica je križovatkou medzi Linea A a Linea B. Vo výstavbe je však už tretia linka a v pláne dokonca štvrtá.

Circo Massima je rozsiahli staroveký štadión určený najmä na dostihy pre kapacitu 150 tisíc divákov. Dnes je to vlastne len obostavaná lúka, ktorá susedí s azda najvýznamnejším rímskym miestom – Forum Romanum.

Miesto, o ktorom sa kľudne môže povedať: Tam sa to všetko odohrávalo. Tam totiž sídlil senát kde zavraždili Cézara, či Antonius pribil Cicerove ruky o jeho bránu, alebo sa Augustus prehlásil za neobmedzeného “cézara” – cisára.

Dnes sú to rozsiahle archeologické ruiny rímskeho sveta, či už náboženského alebo politického.

Vstupenka je spolu so vstupom pre koloseum a vyšla nás ako študentov 7,50 euro. Plná cena je 12 euro.

Forum Romanum a jeho pahorok pokračujúci na Circo Massima

Koloseum zvnútra a jeho spletité katakomby

Saturnov chrám, v pozadí koloseum

Rozhodne sa to oplatilo, pretože aj napriek návalu ľudí do kolosea sme si vychutnali túto jedinečnú stavbu, ktorá bola postavená za neuveriteľných 8 rokov.

 Po výstupe na tribúny sa návštevníkovi naskytne jedinečný výhľad na arénu, kde gladiátori bojovali o život, napríklad aj s tigrami, levmi, či krokodílmi.

Dokonca bolo možné ho napustiť vodou a zohrať malé námorné bitky pred očami nadšeného rímskeho davu, ktorý burácal pri každom súboji.

Neďaleko sa nachádza Piazza Venezia, kde je výklad skôr moderných talianskych dejín. Nachádza sa tam palác Viktora Emanuela II., prvého talianskeho moderného kráľa po zjednotení Talianska roku 1861 a slávny balkón odkiaľ Mussolini privádzal do extázy tisíce talianskych nacionalistov svojimi orátorskými výstupmi.

Palác je prístupný zdarma aj s talianskym múzeom moderných dejín vnútri.

Palác Viktora Emanuela II. s hrobom neznámeho vojaka pod jeho jazdeckou sochou

Výhľad z paláca na Augustovo fórum

Na vrchol paláca sa však dá dostať iba výťahom, ktorý vyjde na 6 euro.

Ďalším cieľom bola asi najznámejšia kupola architektonického sveta, Panteón. Chrám, ktorý dal Agrippa postaviť ako posvätné miesto “všetkých bohov – pan theos”.

Je vyvrcholením rímskej technickej vyspelosti a dodnes jednou z najväčších kupol sveta. Ako pohanská svätyňa má najmä vďaka nástupu kresťanstva pohnutú históriu.

Panteón z vonka s menom konzula Agrippu

Prekrásna a unikátna strecha Panteónu

Neďaleko odtiaľ sme sa presunuli ku krásnemu námestiu Piazza Navona. 

Prekrásne námestie je výstavou talianskeho baroka, ktorému dominuje fontána štyroch riek, ktorú navrhoval známy umelec Bernini. Každý známy svetadiel reprezentuje jedna rieka. Africký Níl, európsky Dunaj, ázijskú Gangu a americkú Rio dela Plata.

Námestie Piazza Navona

Fontána štyroch riek od Berniniho

Tiež obrovské a krásne námestie Piazza del Popolo

Fontána di Trevi z polovice 18. storočia

Tak sme sa prešli po Vatikáne, ktorý je aj napriek môjmu vzťahu ku staroveku asi to najlepšie čo Rím môže ponúknuť.

Už len 164 nadživotných sôch svätcov postavených na kolonáde obkolesujúcu svätopeterské námestie s dominantnou bazilikou sv. Petra a jeho obrovitou sochou. Bazilika bola dokonca do roku 1990 najväčšia na svete keď ju predbehla bazilika v Pobreží Slonoviny. Zvnútra ju však asi ťažko niečo predčí. Úžasné výzdoby najlepších umelcov renesancie, keďže bola postavená v rokoch 1506 až 1626.

Prístupná je jej kupola, ku ktorej vedie spletité schodisko, ktoré vás však privedie až do samého vrcholu kupoly, odkiaľ je neopakovateľný výhľad na mesto či na interiér baziliky. Slávna Sixtínska kaplnka je v rámci Vatikánskych múzeí, do ktorých však viedol natoľko dlhočizný rad, že sme ich oželeli.

Priamo z Vatikánu vedie cesta podobná skôr hradbe do Anjelského hradu, ktorý slúžil ako pápežova pevnosť, kde mala švajčiarska garda v prípade ohrozenia brániť svätého otca.

Roku 1527 keď do Ríma vstúpili vojská španielskeho kráľa Karola V. pápeža Klimenta VI. zachránili práve hradby tohto hradu.

Výhľad na Vatikán a Rím z Baziliky sv. Petra

Bazilika svätého Petra z predu so známym pápežským balkónom

Kláštor Monte Cassino sa preslávil najmä ako nedobytná pevnosť Nemcov v druhej svetovej vojne, ktorú nakoniec dobili Poliaci. Tí tam majú krásny a dôstojný cintorín.

Samotný kláštor bol postavený na vysokom kopci a mal mimoriadne kľudnú atmosféru. Asi to bol aj účel jeho zakladateľa – Benedikta z Nursie, ktorý tu založil prvý západoeurópsky samostatný kláštor už roku 529.

Novovystavaný kláštor Monte Cassino

Poľský vojenský cintorín na počesť dobytia strategického bodu pri oslobodzovaní Talianska

Cesta nás ďalej po diaľnici doviedla cez nebezpečné predmestia Neapola popod Vezuv až na pobrežie Tyrhenského mora, ktoré tu má jedinečnú podobu obrovských sopečných útesov, ktoré mesto Sorrento stavajú až 25 metrov nad more.

Ubytovali sme sa v zaujímavom no veľmi drahom kempe v neskorých nočných hodinách. Prašné no krásne obrastené prostredie kempu a skorá ranná káva pri východe slnka s výhľadom na Neapol, to bolo naše ráno.