Pri našej prvej návšteve v Zwicker restaurant sme chvíľku mali naozaj problém rozhodnúť sa, čo sa nám páči viac. Nádherný vonkajší areál s niekoľkými prístreškami a terasami, kde sa majitelia vyhrali aj s tými najmenšími detailami, veľká štýlová reštaurácia v modernom štýle so zladeným personálom v károvaných košeliach alebo útulný a dizajnovo premyslený penzión so štyrmi krásnymi izbami, ktoré nesú rukopis mladšej generácie majiteľov? Dodnes sa nevieme rozhodnúť, preto je dobré, že vám môžeme ukázať hneď všetko.

Zwicker restaurant a penzión je dokonalým spojením dvoch generácií a dvoch napohľad úplne rozličných pohľadov. Kone a vonkajší jazdecký areál s oválnym výbehom, stajňami a veľkou tréningovou halou sú výsadou rodičov Daniely a Jaroslava Lazorikových, zatiaľ čo interiér penziónu a celú reštauráciu majú na starosti mladí manželia Kaňukovci. Hoci je Zwicker otvorený len niekoľko týždňov, na prvý pohľad pôsobí, že na tomto mieste stojí už roky. „Každý je z toho prekvapený. Bola tu holá lúka, teraz je tu úplne iný svet,“ hovorí zať rodičov, Jozef Kaňuk. Nenájdete tu nedokončené zákutia či nedotiahnuté detaily, Zwicker je jednoducho už teraz dokonalý a pripravený na všetkých hostí. Prepojenie reštaurácie s koňmi nie je náhodné. Zwicker stavia na tradícii jazdectva v Prešove a oživuje spomienku na prvú koniareň v meste. Názov zas evokuje prepojenie na pôvodnú početnú nemeckú menšinu na Šariši a Spiši, i keď samotné slovo v nemčine odkazuje na staré kovové okuliare bez ušníc, ktoré obľuboval napríklad i Theodore Roosevelt.

Kto by v areáli hľadal klasický salaš či slovenskú kolibu, zrejme zostane prekvapený. „Máme tu síce tradičnú kuchyňu, robíme ju však na moderný spôsob,“ približuje pán Kaňuk, ktorý spolu s manželkou zariadil reštauráciu v trendovom industriálno-škandinávskom štýle s pohodlnými kreslami a retro drevenými stoličkami, zatiaľ čo kuchyni vniesol moderného ducha vďaka stále sa meniacemu sezónnemu menu. Nenájdete v ňom síce bryndzové halušky, nechýbajú tu však teplé polievky, ľahké šaláty či šťavnaté mäso. Namiesto tradičnej bábovky či krémeša sa môžete tešiť napríklad na tekvicový cheescake a mätový čaj nedostanete v tradičnom hrnčeku, ale v štýlovom krčahu s rozkošnou veľkou kvetinovou šálkou na drevenom podnose. Historické a retro motívy sa tu striedajú s modernými tak jednoliato, že si to často ani neuvedomíte.

Niektoré vychytávky nového podniku sem majitelia priniesli zo svojho posledného úspešného projektu – kaviarne Nico caffé, o ktorej sme už tiež písali. V Zwicker restaurant tak nájdete podobný zaujímavý bar posiaty desiatkami rôznych fliaš či obrazovku, na ktorej sa premietajú aktuálne obrázky z reštaurácie, ktoré návštevníci zdieľajú na sociálnych sieťach. Štýlová reštaurácia sa rozprestiera na dvoch poschodiach, ktoré sú priamo prepojené s malým penziónom. Dizajn štyroch izieb, z ktorých má každá osobitú atmosféru a šarm, je taký premyslený, že sa nám až nechcelo veriť, že všetky detaily mala na starosti mladá pani Kaňuková. Zatiaľ čo iné hotely si na podobnú prácu najímajú drahých dizajnérov, táto dvojica to zvládla snáď ešte lepšie. V jednotlivých izbách nájdete množstvo milých a nápaditých zákutí, kárované deky, originálne doplnky či trendové spojenie neutrálnych farieb s hravými farebnými akcentmi. Túto jeseň k penziónu pribudne i štýlové wellness centrum, kde si hostia budú môcť oddýchnuť v niekoľkých saunách, veľkej drevenej kadi s ľadovou vodou, vo vírivke či príjemnej oddchovej miestnosti. Dominantou wellnessu je zaujímavá vitráž s dvoma bocianmi, ktoré sú symbolom rodiny.

Areál reštaurácie Zwicker, mimochodom pod názvom Park Prírody, je v niečom tradičný, v niečom zas úplne jedinečný. Je dokonalým miestom na rodinný výlet s deťmi, ktoré sa nadchnú krásnymi koňmi či holubmi, ktoré tu majitelia chovajú a zahrajú sa v detskom kútiku, zároveň je však reštaurácia perfektným miestom na pracovný obed či rokovanie. Ak počkáte do budúceho roka, môže sa dokonca stať i vaším vysnívaným miestom na svadbu, ak ste niekedy túžili po netradične tradičnej veselici v obrovskej „stodole“. Fantázii sa v Zwickeri totiž medze nekladú.


Text: Miroslava Germanová

Foto: Ondrej Bobek