Neviem, či ste to zaznamenali, ale nejak som sa začala orientovať na bezlepkové alternatívy jedál. To je tak, keď vaša sestra neje lepok a vy máte radi vašu sestru, tak robíte jedlá bez lepku a nakoniec sa prichytíte pri tom, že "No počkať, veď Anička nie je doma a ja si tu vymýšľam polentový koláč, aj keď by som pokojne mohla rýchlo zbuchnúť úplne primitívnu pšeničnú bublaninu.". A ešte divnejšie je, že som sa na ten koláč normálne aj tešila. Dobre, dobre, odvolávam. Ja sa VŽDY teším na koláč, aj keby mal byť napríklad z plastelíny. 
No, neviem, ako sme sa dopracovali k tomuto nekonečnému, informačne "fakt" nasýtenému intru, ale poďme radšej k tomu receptu, lebo sa nikdy nevykokcem. 

Ingrediencie:
100g polenty
250 ml vody
200 g čokolády
150 g masla
štipka čili 
4 vajcia
70 g cukru + 2 PL
250 ml 33% smotany na šľahanie
2 PL práškového cukru
jahody

Pravdu povediac, ráno, keď som nad receptom začala premýšľať, nebola som si celkom istá, či to nebude nejaká gebuzina. Ja mám totiž dosť vysoký prah "gebuzinoity" a chutia mi kombinácie, nad ktorými ľudia väčšinou krútia hlavou. A potom som si povedala "Na kom lepšom by som mohla testovať nový recept, ako na svojej vlastnej nič netušiacej rodine?" a pustila som sa smelo do toho. Polentu dajte spolu s vodou do hrnca a na miernom ohni a za občasného premiešania nechajte zovrieť. Potom prikryte, znížte teplotu a nechajte pomaly variť asi 3-4 minúty, proste kým nevznikne hustá kaša. Hotovú kašu nechajte prikrytú dve minútky odstáť. Zatiaľ si nakrájajte na drobno čokošku. Ja som použila 72%, ale myslím, že ani mliečna by tomuto koláču neublížila. Vysypte čokoládu do ešte horúcej kukuričnej kaše, pridajte maslo a čili prášok (len pre podobných bláznov ako som ja, ostatní môžu čili vynechať) a miešajte, kým sa všetko nerozpustí a nevznikne kvázi čokoládová krupička. Tú odložte stranou a nechajte úplne vychladnúť. Teraz máte čas na vajíčka. Rozklepnite 4 vajcia a rozdeľte ich na bielky a žĺtky. Zo žĺtkov a kryštálového cukru vyšľahajte svetlučko žltú, hustú penu. Bielky najprv šľahajte na stredných otáčkach, keď budú biele a napenené, pridajte postupne po lyžici cukru. Nechajte na vysokých otáčkach vyšľahať lesklý pevný sneh. Nakrájajte asi 200 g jahôd na menšie kúsky - ja som mala posledné domáce jahody, ale pre pokoj v rodine a účely tohto koláča by boli úplne prijateľné aj maliny alebo čerešne. V tomto štádiu máte pred sebou asi štyri misy:

1. Čokoládová krupica
2. Žĺtková pena
3. Sneh
4. Jahody
+ jeden kus okrúhla tortová forma (priemer cca 25 cm) na dne vystlaná papierom na pečenie

Postupne kombinujte v nasledujúcom poradí - do čokoládovej kaše pridajte žĺtkovú penu, poriadne premiešajte, potom pridajte sneh (odporúčam na dvakrát) a zľahka ho vpracujte do cesta a nakoniec jahody, to už fakt len raz-dvakrát prehrabnite varechou, aby ste veľmi nerozbili to ľahučké, nadýchané cesto. Vylejte ho do pripravenej formy a dajte do rúry vyhriatej na 170 °C. Pečte 35 - 40 minút, alebo kým zo stredu nevytiahnete čistú špajdľu. Upečený koláč nechajte úplne vychladnúť. Keby som bola lenivejšia, pocukrujem ho a basta, ale či už kvôli estetickej stránke veci, alebo aj pre dokombinovanie chutí, som ho musela trochu vyšperkovať. A predsa len, bola nedeľa, patrilo sa mi trochu dezert okrášliť. Zo smotany a práškového cukru som spravila šľahačku, rozotrela na koláč, po okrajoch poukladala jahôdky a tie poliala rozpustenou čokoškou. Ani som sa nenazdala a masterpiece bol na svete. 
Testovacia fáza prebehla v štýle: "Mami, tu je ten koláč. Neviem či ti bude chutiť. Skús." O 30 sekúnd počujem krik z obývačky: "Mišaaa! A to len taký malý kúsok je z toho koláča? Ja ešte chcem. Nešetri na vlastnej matke. Ja som ťa porodila a ty mi len taký malý kúštik takého fasa koláča odkrojíš?!". Nad faktom, že matkám pri akejkoľvek krivde zasvieti v hlave kontrolka "Ja som ťa porodila" som sa už ani nepozastavila. Skôr som sa tešila, že experiment dopadol na výbornú a z beta verzie koláča, ktorý ešte ráno na papieri v mojom notese vyzeral ako totálna hovadina, bol poobede plnohodnotný šmak, po ktorom sa v priebehu popoludnia len tak zaprášilo. Týmto sa chcem ospravedlniť všetkým (hlavne tebe Macka, viem že toto čítaš),  ktorým sa obvykle vždy kus môjho nedeľného koláča (ale aj nie-nedeľného) ujde a tentokrát som aj ja sama mala len mini ochutnávkovú porciu. 

Takže, nechcem pôsobiť ako namyslená osoba, ale asi som sa celkom trafila - receptom, kombináciou chutí, aj prezentáciou. Len teraz neviem, či je to nízkymi nárokmi mojich stravníkov, alebo som fakt talentovaná. Ozaj by mi pomohlo, keby ste ho vyskúšali aj vy doma a dali vedieť, či to náhodou nebola pohroma. A keď nie práve tento koláč, tak vyskúšajte niektorý iný. Mám ich na blogu celú kopu!